Prečo sa med nikdy nepokazí?
Zákazníci sa niekedy pri kupovaní včelích produktov pýtajú: “Ako dlho vydrží tento med?”. Naša odpoveď ich vždy prekvapí.
Ale je pravdivá - med sa nikdy nepokazí. Archeológovia skúmajúci starobylé egyptské hrobky našli nádoby s medom, ktorý bol aj po mnoho tisíckach rokov stále jedlý.
Jeho nekonečná doba spotreby závisí na niekoľkých faktoroch.
Med je hygroskopický, čo znamená, že prirodzene obsahuje veľmi málo vody, ale je schopný absorbovať vodu z okolia ak nie je v uzavretej nádobe. Bez vody nemôžu baktérie prežiť a množiť sa. Vrchnák je teda poslednou obranou proti pokazeniu. Žiadna voda, žiadne problémy: to neplatí iba pre med, ale aj pre našu prírodnú kozmetiku z včelích produktov.
Nektár, ktorý zbierajú včely z kvetov, obsahuje vody veľmi veľa. Včely odstránia väčšinu vody z plástov, naplnených nektárom, spoločným úsilím: rýchlym mávaním krídel dehydrujú túto tekutinu. Voda sa jednoducho vyparí.
Baktérie nemajú šancu
Naviac k tejto aktívnej dehydratácii nektára, včely majú špeciálny enzým glukózo-oxidázu. Keď sa zmieša tento enzým s nektárom, nastane chemická reakcia, ktorá rozdelí glukózu na kyselinu glukónovú a peroxid vodíka. Peroxid vodíka vytvára antibakteriálnu bariéru, čo dodáva medu antiseptické vlastnosti. Je prírodným konzervantom, prirodzene sa vyskytujúcim v mede.
Kyslosť je ďalším faktorom zabezpečujúcim, že žiadne baktérie neprežijú. S pH medzi 3 a 4,5, med nie je príjemným hostiteľom pre mikroorganizmy. Soľ, cukor a nevarená ryža sú tiež imúnne voči pokazeniu vo svojom surovom stave, ale med je jediná potravina v tejto kategórii vhodná na priamu konzumáciu. Jesť nevarenú ryžu alebo soľ neznie veľmi lákavo. Med, na druhej strane, je jedlý okamžite a ešte ako chutne!
Kryštalizácia medu
Veľa ľudí si myslí, že kryštalizácia znamená skazenie medu. To vôbec nie je pravda. Granulácia cukrov je prirodzený proces a je výsledkom pomeru glukózy a fruktózy v danej fľaši medu. Dá sa povedať, že menej glukózy znamená pomalšiu kryštalizáciu. Glukóza má menšiu rozpustnosť ako fruktóza a preto odoláva zotrvaniu v tekutej forme. Ak kryštalizácia nie je to vaše, nezúfajte! Med sa dá ľahko navrátiť do pôvodného tekutého stavu. Dajte fľašu medu do teplej vody, na radiátor alebo na slnko. Dôležité je med neprehriať. Keď med dosiahne teplotu 40ᵒC, jeho enzýmy sa vraj zničia a chuť utĺmi.
Med ako liek
Tieto faktory robia z medu prastarý liek. Podľa internetu, najstaršie zdokumentované použitie medu v medicíne bolo zaznamenané na sumerských hlinených tabličkách z rokov 1900 až 1250 p.n.l. Sumeri používali med v asi 30% svojich liečebných metód. Predstavte si med ako prírodný leukoplast a septonex, vďaka svojim antimikrobiálnym vlastnostiam!
Na liečebnú kúru sa nehodí akýkoľvek med. Okrem svojej funkcie nosiča obsahuje totiž aj množstvo prospešných látok ako minerály či enzýmy. Používajte preto len surový, nespracovaný, nepasterizovaný, neožarovaný a ideálne organický med. Len v takom zostávajú zachované všetky potrebné živiny. Práve takýto med dorába včelárstvo Včely sv. Ambróza: agátový kryštalizuje najpomalšie a hneď za ním nasledujú lipovo-pohánkový a smrekovo-tekvicový. Naopak, pre svoj obsah glukózy sa využíva med z kvetov na výrobu snehobieleho medu a medu s cejlónskou škoricou. Ich rýchla kryštalizácia a textúra umožňujú s nimi pracovať a vytvárať krémový med ako stvorený na natieranie chleba alebo maškrtenie s lyžičkou.
Nabudúce keď budete nakupovať med, vezmite kľudne aj viac fliaš - s konzumáciou sa nemusíte ponáhľať!